Bentleyho byzantský dizajn

Stručne

Kardinál Vaughan sľúbil katedrálu do desiatich rokov, no mal obmedzené prostriedky. Jeho vlastné záznamy uvádzajú tri požiadavky: širokú neprerušovanú loď s hlavným oltárom ako ohniskom, stavbu, ktorú by bolo možné najprv dokončiť a výzdobu doplniť neskôr, a budovu, ktorá by nekonkurovala gotickej veľkoleposti opátstva. Tehla bola oveľa lacnejšia ako kameň a kardinál chcel živý príklad každodenného zborového bohoslužobného spevu v centre impéria. Výsledkom je kostol, ktorý sa obracia k ranokresťanskému Rímu a Byzancii namiesto stredovekého Anglicka.

Architekt

John Francis Bentley sa narodil v Doncasteri 30. januára 1839 a školil sa v londýnskych stavebných a architektonických firmách. Katolíkom sa stal v roku 1862, pričom prijal krstné meno Francis. Vaughan odmietol súťaž a v júli 1894 ho vymenoval, hoci jeho skoršia tvorba bola neogotická a nič v nej nenaznačovalo byzantský štýl. Bentley prehral súťaž na začiatku svojej kariéry a už do žiadnej ďalšej nevstúpil. Stránky katedrály ho opisujú ako remeselníka, ktorý miloval farby a ušľachtilé materiály, čo sa hodí k budove, ktorá mala byť odetá do mramoru a mozaiky.

Prehliadka Talianska

V novembri 1894 sa Bentley vydal do Talianska s Vaughanovým zadaním. Navštívil Miláno, Paviu, Pisu, Neapol a Rím, kde sa mu nepáčila baroková veľkoleposť svätopeterskej baziliky, a potom Ravennu a Benátky. Prepuknutie cholery mu zabránilo vidieť Hagiu Sofiu v Konštantínopole, a tak sa oprel o štúdiu budovy publikovanú v roku 1894. Doma bol v marci 1895. Vtedy už mal jasno, že ranokresťanský sloh, ktorý Vaughan preferoval, nebude stačiť, a priklonil sa k vlastnej verzii byzantského dizajnu.

Tehla, kameň a betón

Formálny dizajn bol schválený v roku 1896, rok po položení základného kameňa. Pruhy z červených tehál a portlandského kameňa prevzali svoj vzor z mestských nájomných domov na neďalekej Ambrosden Avenue a voľba tehly umožnila, aby kostol rýchlo rástol. Bentley odmietal železo, preto sú kupoly a klenby z betónu. Plánoval obložiť spodné steny mramorom a horné partie mozaikou – čo vysvetľuje, prečo sú dnes vysoké časti holé tehly.

Čítajte ďalej: Nedokončené kupoly

Jedna veža, nie dve

Bentleyho pôvodný plán počítal s dvoma kampanilami a Vaughan to odmietol. Samostatná zvonica meria podľa katedrály 284 stôp, vidno ju cez celé mesto a vedie v nej výťah na vyhliadkovú galériu. Jej vrchol obopínajú vyrezávané kamenné orly. Finále filmu Alfreda Hitchcocka Foreign Correspondent z roku 1940 je postavené na tejto veži a katedrála uvádza, že Hitchcockova manželka bola v nej v roku 1927 pokrstená a birmovaná. Veža je orientačný bod, podľa ktorého katedrálu rozpoznáte od opátstva, aj zďaleka.

Katedrála na väzení

Miesto bolo bývalé väzenie Tothill Fields, ktoré v roku 1884 kúpil kardinál Manning, Vaughanov predchodca, ako osem akrov pôdy už čiastočne zastavanej na pevných betónových základoch. Bentley zachoval základy starého väzenia, a preto má budova tejto veľkosti pomerne malú kryptu. Vaughan zomrel v roku 1903 a prácu na splatení dlhu prevzal jeho nástupca, kardinál Bourne. Dlh bol splatený v apríli 1910 a katedrála bola vysvätená v posledných dňoch júna toho roku.

Pre koho to nie je

Úplný architektonický prieskum presahuje rámec tohto sprievodcu. Pokrýva pôvod dizajnu, nie každú kaplnku či mozaiku, a stránky samotnej katedrály idú oveľa ďalej. Nejde ani o samotnú šou. Sprievodca vstupenkami pokrýva rezerváciu a sprievodca nedokončeným interiérom vysvetľuje, na čo sa projekcia premieta.